Najkrajšie zvyky a tradície
SVADOBNÉ ZVYKY
Keď sa rodiny dohodli na sobáši,nasledujúce obdobie sa nieslo v znamení príprav na svadbu-VEŠEĽE.mladí išli na faru SPISAC OHLAŠKI a na POUČEŇE. Ohlášky sa konali cez tri nedele po sebe. V predvečer ohlášok sa zišli v dome mladuchy družičky a dvaja družbovia,aby pripravili mladoženicke a družbovské pierko. Pierko mladoženícha malo červenú mašľu a družbovske belasú mašľu. Nosili ich pripnuté na klobúkoch cez obdobie všetkých troch ohlášok,až v deň svadby pripli mladoženíchovi k pierku na klobúku bielu mašľu namiesto červenej.
Svadba-VEŠEĽE bola vždy v utorok a trvala dva,dávnejšie tri dni. V predvečer svadby sa v dome mladuchy zišli svadobní funkcionári:STAROSTA, VIDAVEC ,ZASTAVŇIK a ich manželky SVAŠKI,družbovia a družičky,ženich-MLADI,mladucha-MLADA a rodičia mladuchy. Tomu sa hovorilo RUKOVINI a v posledných rokoch sa tomu hovorí VIC PIERKA,PIERKOVINI.
Ženích v ten večer usporiadal v hostinci pre rovesníkov tzv DRUŽBOVSKI BÁL. Rozchádzali sa až nad ránom a družbovia (starší a mladší) ponavštevovali všetky domy, v ktorých boli mládenci PAROBCI a pozývali ich na svadbu.Družičky išli zase do domov,kde boli dievčatá DZIEFKI,aby ich pozvali na svadbu.
Svadobní hostia sa začali schádzať ráno,keď už doma ODPORAJELI STATEK. Pred odchodom na sobáš do kostola v dome ženícha STAROSTA a v dome mladuchy VYDAVEC ODPITALI rodičov v mene mladých a aby im rodičia požehnali na spoločnú cestu životom. Počas svadby sa odohrávalo niekoľko zaujímavých ceremoniálov: 1. snímanie party(teraz venca), 2. predávanie, licitácia party(venca), 3. čepčenie, 4. vovedenie mladuchy do rodiny. V posledných rokoch sa vovedenie mladuchy do rodiny koná v tzv.REDOVOM TANCI. Nad ránom rozdávala mladucha ženám ČEPENU,t.j.pohárik sladkej pálenky a väčší kus koláča . Po ČEPENEJ sa hostia začali rozchádzať a svadba sa pomaly končila.
Nevesta s družičkami
foto zdroj: https://www.svadobna-fotografka.sk/wp-content/uploads/2011/10/06-_zvyky-II-200x150.jpg
VIANOČNÉ ZVYKY NA VÝCHODE
Predvianočné obdobie advent ,trvalo 4 týždne a nieslo sa v znamení príprav.
Až do 2 Vatikánskeho koncilu bol Štedrý deň viľija dňom prísneho pôstu. Jedávali sa bezmäsité jedlá,oblátky s medom,kapustnica so sušenými hubami,bobaľky (opekance) s makom alebo tvarohom,tenké koláče (trešeňiki),ryža s mliekom a sušené slivky a začiatkom 20 storočia sa dostáva na vianočný stôl ryba ako studenokrvný živočích,ktorý nenarúša pôst. Hoci bol zrušený pôst na Štedrý deň,ryba zostala naďalej tradičným vianočným jedlom. Na štedrovečernom stole v minulosti cez celú vianočnú dobu bol položený ručník, v ktorom bolo zviazaných niekoľko hrstí obilnín a strukovín , ktoré sa na gazdovstve pestovali. Oblátky sa piekli vždy v rodine učiteľa organistu a po domoch ich roznášali chlapci najvyšších ročníkov školy , do každého domu dvojnásobok počtu členov rodiny. Za oblátky poslali domáci pánu rechtorovi korýtko pšenice a chlapcom dali nejaký peniaz. Gazda doniesol pred štedrovečernou večerou do izby snop slamy a žochtar. Snop ostal v izbe cely deň sviatku Božieho narodenia ako pamiatka,že Ježiško ležal na slame. Od štedrovečerného stola nesmel nik vstať a mohol odísť až po ďakovnej modlitbe. Do žochtára hodili zvyšky nedojedeného jedla a gazda to odniesol dobytku do maštale. Po štedrej večeri chodievali mládenci z domu do domu a pod oknami spievali vianočne piesne alebo chodili aktéri pastierskych betlehemských hier jasličkare. Účasť na polnočnej svätej omši pokladal každý občan dediny za svoju kresťanskú povinnosť. Po polnočnej sv. omši sa ľudia vrátili domov a dojedali bobaľky.
Jasličkare
foto zdroj: https://www.okruzna.sk/cms_object/custom_page/photo/38_img-3_6_1_b.jpg
zdroj textu: https://folklorista.sk/
